hracko

Už sa Vám stalo, že ste sa zamilovali na prvý pohľad? Je to divné, neveril som tomu nikdy, myslel som si, že druhú stranu si musíte najprv takpovediac oťukať, zopár hodín preklábosiť a až potom môžete povedať, áno, táto je tá pravá.

Ako veľmi som sa mýlil, ako som bol zaslepený, dá sa povedať ako neveriaci Tomáš. A potom sa to stalo, prišla na obchodné stretnutie, sadla si na stoličku ako víla na zelenú lúku. Jej vôňa sa rozlievala po miestnosti a moje čuchové bunky sa išli zblázniť z tej neskrotnej vône. Nepozerala sa na mňa a ja som mal pocit, že to bude tým, že cíti môj pohľad na každom kúsku toho nádherného stvorenia. Ako keby sa bála, že spraví niečo zlé, keď mi bude venovať jeden pohľad, za ktorý by som bol neskutočne rád. Moje telo sa išlo zblázniť od túžby byť s ňou sám. Nevnímal som konverzáciu, mysľou som bol niekde úplne inde. Túžil som si k nej sadnúť, pozrieť do tých zázračne krásnych očí, ktoré schovávala predo mnou. Vlasy mala tak krásne, dlhé a jemné ako hriva posledného jednorožca. Moje srdce začalo silnejšie tĺcť, zrýchľoval sa môj dych, ako keby pľúca nemali dosť čerstvého vzduchu a ja som mal pocit, že to nádherné stvorenie, ktoré sedelo len kúsok odo mňa musí všetko cítiť, musí vedieť, že môj pohľad smeruje k nej. Keď otvorila ústa a povedala svoje prvé slová, ktoré zneli pre moje uši ako rozprávka, ktorú chcem navždy počúvať, uvedomil som si, že toto všetko, čo sa vo mne deje, je láska. Láska, tá vec, ktorá spája zamilovaných ľudí a robí s nimi zázraky, nad ktorými sa niekedy pozastavuje ľudom rozum. Ach tá láska ....

Lenže, bol tu problém, veľa nezodpovedaných otázok a samozrejme tá najsilnejšia a najdôležitejšia z otázok.

Cíti to rovnako ako ja? Cíti, že moje srdce sa išlo zblázniť v jej prítomnosti? To boli otázky, ktoré mi behali hlavou stále dokola a nevedel som, ako by som jej to mal povedať, aby som tú nebeskú bytosť neodplašil, v tom horšom prípade aby sa mi nedostalo výsmechu a poníženia ...

Keď odišla, zostala po nej nezabudnuteľná vôňa a v mojom srdci príjemný pocit, ktorý som tak dlho necítil a viac menej som si myslel, že sa niečo podobné už nikdy nestane. Našťastie máme výdobytky modernej spoločnosti, medzi ktoré patrí komunikácia cez internet. Takže som každý deň, respektíve ráno čakal, kedy sa prihlási, kedy bude konečne v práci a ja ju budem môcť aspoň čítať. Hľadal som všetky možnosti ako byť s ňou, ako čítať a hltať každé jedno slovo, ktoré sa mi zobrazí na monitore. Naše rozhovory boli ďalekosiahlejšie, než som vôbec očakával. Tešil som sa ako malé dieťa, ktoré dostane novú obľúbenú hračku. Neskutočne nádherný pocit, ktorý sa vlastne ani nedá opísať slovami, lebo tie slová, ktoré ma napadajú sú tak bezvýznamné proti tomu, čo k nej cítim. Potom to prišlo, napísala, vyložme si karty na stôl a vtedy som napísal ako veľmi som sa do nej zamiloval, ako veľmi ju ľúbim a ako túžim byť s ňou. Zostal som sám omráčený svojou spontánnosťou, s ktorou som to napísal, možno jej slová mi dodali odvahu vykričať na celý svet, čo k nej cítim. Ale kričal som len do klávesnice, len do jej očí. Čakal som, že ma zakope pod čiernu zem, odhlási sa a preruší akúkoľvek ďalšiu konverzáciu. Nestalo sa a ja som bol ten najšťastnejší človek na svete, sen sa mi splnil na skutočnosť, tá víla mi povedala áno, ľúbim ťa a ja som mal možnosť spečatiť ten nádherný deň bozkom, jej pery boli sladké ako to najsladšie hrozno na svete. Viac menej tá extáza, ktorá bola v celom mojom tele mi zväzovala jazyk a nevedel som, čo jej mám vôbec povedať. Oči hovorili samé za mňa. Videla tú túžbu, videla ako som do nej zamilovaný až po uši.